Aké je viesť firmu v odbore, o ktorom ľudia stále hovoria šeptom?

2026-11-05
2026-11-05 by Anka

Prečo my ženy niekedy čakáme, že sa chlap dovtípi?

Niečo chceme, čakáme, dávame signály… a on to nepochopil. O tom, prečo je jednoduchšie povedať to, než čakať, kým nám niekto prečíta myšlienky.

Poviem vám niečo.

My ženy si niekedy naozaj vieme skomplikovať život.

Niečo chceme.

Čakáme.

Dávame signály.

Potom ešte pár signálov.

A nakoniec sme nahnevané, pretože on… to nepochopil.

No čo už.

Chlap nemá krištáľovú guľu. 😉

A píšem to ako žena, ktorá tiež nie vždy povie všetko hneď.

Hoci pri mojej povahe a baraňom temperamente to dlho nevydržím. Keď ma niečo tlačí na srdci, skôr či neskôr to zo mňa aj tak vyjde.

Niekedy dokonca skôr, než som plánovala.

„Veď by to mal vedieť“

Toto je asi jedna z najčastejších viet vo vzťahoch.

Veď by mal vedieť, že sa niečo deje.

Mal by si všimnúť, že som nahnevaná.

Mal by vedieť, čo potrebujem.

Mal by sa dovtípiť, prečo mlčím.

Dobre.

Ale odkiaľ?

Naozaj niekedy očakávame od druhého človeka schopnosti, ktoré zatiaľ asi neponúkajú ani najnovšie technológie.

Čítanie myšlienok.

A potom príde klasika:

– Čo sa stalo?
– Nič.

Samozrejme „nič“ znamená, že sa stalo aspoň sedem vecí, ale to predsa teraz nebudeme vysvetľovať. 😂

Poznáš to?

Ja áno.

S potrebami je to ešte ťažšie

O tom, že sme nahnevané, ešte niekedy povieme.

Ale povedať:

„Toto mi chýba“.
„Chcela by som niečo viac“.
„Toto nemám rada“.
„A toto mám, naopak, veľmi rada“.

A zrazu je to o niečo ťažšie.

Zvlášť keď sa rozhovor týka blízkosti.

Za tie roky vedenia firmy vidím, že ľudia vedia klásť naozaj odvážne otázky – pod podmienkou, že ich nemusia položiť vlastnému partnerovi.

Anonymne?

Nech sa páči.

Vyhľadávač?

Ešte lepšie.

Rozhovor pri stole s človekom, s ktorým sme už niekoľko rokov?

A zrazu všetci stratia hlas. 😉

Čoho sa vlastne bojíme?

Asi hlavne posudzovania.

Že si niekto pomyslí:

„Čo sa jej zrazu zachcelo?“

Alebo:

„Doteraz to bolo dobré, a teraz jej niečo nevyhovuje?“

Lenže naše potreby sa predsa menia.

My sa meníme.

Naše telo sa mení.

Náš život sa mení.

To, čo bolo pre nás dôležité pred desiatimi rokmi, môže mať dnes oveľa menší význam. A naopak.

Nevidím na tom nič zvláštne.

Zvláštnejšie by mi prišlo predstierať ďalšie roky, že všetko je skvelé, keď nie je.

Nie, netreba zvolávať valné zhromaždenie

Ako podnikateľka mám rada konkrétnosti.

Ale ani ja si nemyslím, že rozhovor s partnerom treba začínať vetou:

„Musíme sa porozprávať“.

Pretože už len táto veta spôsobí, že chce človek utiecť. 😉

Netreba pripravovať prezentáciu.

Netreba mať tri strany poznámok.

Netreba začínať veľkým prejavom.

Niekedy stačí:

„Vieš čo? Chcela by som ti niečo povedať“.

A povedať to.

Len tak.

Ani ja sama nerobím všetko dokonale

Dobre.

Teoreticky som dokonalá a jediná na svete – ale už viete, že toto je moja verzia s nadhľadom. 😉

V praxi som normálna žena.

Niekedy niečo poviem príliš rýchlo.

Niekedy sa najprv nahnevám a až potom pokojne rozmýšľam, o čo mi vlastne išlo.

Niekedy by som asi tiež chcela, aby druhý sám vedel, čo potrebujem.

Ale s vekom čoraz viac dochádzam k jednému záveru:

povedať to je jednoduchšie než čakať, kým sa niekto dovtípi.

A netýka sa to len vzťahov.

Týka sa to života.

A čo blízkosť?

Tu mám pocit, že sme stále o niekoľko krokov pozadu.

Môžeme sa rozprávať o diéte.

O cvičení.

O kozmetických zákrokoch.

O operáciách.

O peniazoch.

A keď príde téma vlastných potrieb v blízkosti, zrazu je to nepríjemné.

A pritom ak má druhý vedieť, čo nám vyhovuje, musíme mu to raz povedať.

Nie každá žena má rada to isté.

Nie každý muž má rád to isté.

Neexistuje jeden návod.

A možno práve preto sú vzťahy niekedy také zložité.

Keby návod existoval, asi by ho už dávno predávali spolu s diaľkovým ovládačom. 😂

Ešte jedna vec: aj „nie“ treba vedieť povedať

Hovoriť o svojich potrebách neznamená len hovoriť o tom, čo chceme.

Niekedy je dôležitejšie povedať:

„Nie“.
„Nemám chuť“.
„Toto nechcem“.
„Toto mi nevyhovuje“.

Bez vymýšľania pätnásťminútového zdôvodnenia.

Nie každé odmietnutie znamená problém vo vzťahu.

Nie každý rozdiel v názoroch znamená krízu.

Niekedy jeden človek jednoducho niečo chce a druhý nie.

A bodka.

Čím som staršia, tým viac mám rada jednoduché riešenia

Možno som kedysi viac verila všetkým tým „on by to mal vedieť“, „ona by to mala vycítiť“, „ak miluje, pochopí“.

Dnes si myslím trochu inak.

Ak je pre mňa niečo dôležité, radšej to poviem.

Ak niečomu nerozumiem, radšej sa opýtam.

Ak niečo nechcem, radšej to dám najavo.

Samozrejme, teória je teória.

Život si niekedy robí svoje.

Ale asi práve v tom spočíva dospievanie. Nie v tom, že zrazu všetko robíme dokonale.

Ale v tom, že o trochu rýchlejšie si všimneme vlastné hlúposti. 😉

A možno strácame menej času čakaním, kým sa niekto konečne dovtípi toho, čo sme mu nikdy nepovedali.

Pretože vážne – krištáľovú guľu stále nemajú.

A škoda.

Niekedy by sa hodila. 😉

Táto stránka používa súbory cookies, aby fungovala správne a pohodlne. Používaním stránky súhlasíš s ich použitím.