Keď poviem, čím sa živím, reakcie bývajú naozaj rôzne.
Niektorí sa usmejú. Iní urobia tú typickú grimasu v štýle: „Aháááá…“. A ďalší predstierajú, že ich téma vôbec nezaujíma.
Zábavné je, že práve títo poslední majú o chvíľu najviac otázok. 😉
Už mnoho rokov vediem firmu v odbore spojenom s intimitou. Áno, v tom odbore, o ktorom časť ľudí stále hovorí tichšie než o počasí, cenách bytov alebo vlastnej hypotéke.
A pritom ide o niečo, čo je úplne bežnou súčasťou nášho života.
A práve to ma za tie roky prekvapovalo asi najviac.
Neplánovala som byť „šéfkou zmyselnej ríše“
Musím sa k niečomu priznať.
Keď som bola mladšia, mala som s životom úplne iné plány.
Snívala som o tom, že budem lekárka. Potom právnička. A bol dokonca aj moment, keď som sa videla ako modelka.
Lenže tu život pomerne rýchlo preveril moje plány – chýbalo mi pár centimetrov výšky. 😂
Takže z móla nič nebolo. Zo súdnej siene tiež nie. A ambulanciu som si tiež neotvorila.
Namiesto toho ma život zaviedol na miesto, ktoré by som vtedy vôbec nečakala. Do biznisu. A ešte do odboru, o ktorom ľudia stále občas hovoria polohlasom.
Dalo by sa teda povedať, že plán nebol, ale vyšlo to celkom zaujímavo.
Nenarodila som sa s biznis plánom v jednej ruke a kalkulačkou v druhej.
Mnohé veci som sa učila za pochodu – niekedy na úspechoch a niekedy na chybách, pri ktorých si človek po rokoch povie: „Anka… čo si si to vtedy vlastne myslela?“
Ale asi práve vďaka tomu mám dnes na všetko o trochu väčší nadhľad.
Vedenie vlastnej firmy ma naučilo jednu vec: môžeš prečítať desať kníh o biznise, ale keď príde skutočný problém, žiadna kniha nevyskočí spoza stola a nevyrieši ti ho.
Treba konať. Niekedy rýchlo. Niekedy intuitívne. A niekedy si najprv dať kávu a až potom sa rozhodovať. ☕
V mojom prípade rozhodne odporúčam tretiu možnosť.
„Naozaj to ľudia kupujú?“
Táto otázka ma vždy bavila.
Áno. Kupujú. A sú to ľudia veľmi rôzni.
Pretože potreba blízkosti, zvedavosť na vlastné telo alebo chuť oživiť vzťah nie je vyhradená pre konkrétny vek, vzhľad alebo typ vzťahu.
Za tie roky som si však všimla ešte niečo.
Ľudia dokážu bez väčších rozpakov rozprávať o finančných problémoch, hádkach v páre alebo rôznych zákrokoch, ale keď sa rozhovor stočí k intimite, zrazu sa hlas stíši.
Akoby to mohol niekto náhodou počuť.
A ja mám vtedy vždy chuť povedať: „Pokoj. Naozaj nie si prvý človek na svete, ktorý má takúto otázku.“
Najviac ma naučili ľudia
Nie som sexuologička. Nie som lekárka – hoci, ako už viete, kedysi som také plány mala. 😉
Takže nebudem predstierať, že poznám odpoveď na každú otázku týkajúcu sa ženského tela alebo vzťahov.
Mám však niečo iné – veľa rokov skúseností s vedením vlastnej firmy a s ľuďmi, ktorí prichádzajú so svojimi otázkami, pochybnosťami a niekedy naozaj veľkými rozpakmi.
A z vlastnej skúsenosti viem, že za otázkou na konkrétny produkt sa veľmi často skrýva úplne iná otázka.
„Je so mnou všetko v poriadku?“
„Majú to aj ostatní tak?“
„Patrí sa to v mojom veku?“
„Čo si pomyslí môj partner?“
A práve vtedy vidím, ako veľmi stále potrebujeme normálny rozhovor. Bez chichotania. Bez posudzovania. Bez robenia z intimity niečoho čudného.
Ženy vedia byť k sebe mimoriadne prísne
Toto vidím už roky.
My ženy máme výnimočný talent nájsť na sebe veci, ktoré by sa dali vylepšiť.
Príliš veľké. Príliš malé. Príliš staré. Príliš mladé. Príliš odvážne. Nedostatočne ženské. Vždy niečo.
A píšem to aj ako žena.
Farbená blondínka, Baran s ohnivým temperamentom a rozhodne žiadny ideál ženy.
Hoci samozrejme tu a tam s plným presvedčením oznamujem okoliu, že som dokonalá a jediná na svete. Ale pokoj – to treba brať s primeranou dávkou nadhľadu. 😏
Mám chyby. Robím chyby. Viem byť tvrdohlavá. Niekedy poviem niečo skôr, než si to premyslím.
A ako asi väčšina žien mám dni, keď sa pozriem do zrkadla a poviem si: „No Anka, celkom dobré“. A potom sú aj dni, keď rozmýšľam, kto mi v noci vymenil tvár.
Normálny život.
A práve o takej ženskosti tu chcem písať. Nie o dokonalej. O skutočnej.
Tento odbor sa veľmi zmenil
Keď sa pozerám, ako ľudia pristupovali k intímnym témam kedysi a ako to robia dnes, rozdiel je obrovský.
Sme otvorenejší. Pýtame sa viac. Vieme viac. Ale hanby je stále dosť.
Preto mi čoraz viac záleží na tom, aby sa moje podnikanie neobmedzovalo len na predaj produktov.
Chcem sa aj rozprávať. O ženskosti. O vzťahoch. O blízkosti. O tom, že sa telo s vekom mení a svet sa kvôli tomu nezrúti.
O tom, že môžeš mať 20, 30, 40 alebo viac rokov a stále o sebe niečo nevedieť.
Ja sa tiež stále učím. A rozhodne nemám v úmysle predstierať, že viem všetko.
Pretože asi najhoršie, čo môžeš pri budovaní osobnej značky urobiť, je vytvoriť na internete dokonalú verziu seba, ktorá vstáva o piatej ráno, medituje, vedie tri firmy, cvičí, pripraví zdravé raňajky a ešte pred ôsmou stihla „splniť svoje ciele“.
Ja o ôsmej niekedy ešte len rozmýšľam, kde som nechala kávu. ☕
Biznis ma naučil nadhľad
Ak vedieš firmu dlhé roky, skôr či neskôr prestaneš prežívať každú vec ako koniec sveta.
Problémy boli. Sú. A budú.
Niekedy je zákazník nespokojný. Niekedy niečo nepríde načas. Niekedy urobíš zlé rozhodnutie.
A niekedy si presvedčená, že ťa práve napadol geniálny nápad, a realita ti veľmi rýchlo vysvetlí, že nie celkom. 🤷♀️
A vieš čo? Stále žiješ. Vyvodíš závery a ideš ďalej.
To je asi jedna z najdôležitejších vecí, ktoré ma naučilo vedenie vlastného biznisu.
Prečo teda vznikol tento blog?
Pretože po toľkých rokoch som prišla na to, že mám chuť hovoriť o trochu viac.
Nielen o produktoch. O živote. O tom byť ženou. O biznise. O vzťahoch. O veciach, ktoré ma prekvapujú, hnevajú alebo ma jednoducho bavia.
Niekedy sa budeme rozprávať o vážnych veciach. Niekedy o intimite.
A niekedy sa mi v živote asi niečo stane a pomyslím si: „Toto vám musím povedať“.
Neslubujem dokonalú príručku. A to je dobre.
Chcem, aby tu bolo normálne, niekedy trochu prekvapivo, niekedy s humorom a vždy bez predstierania niekoho, kým nie som.
Som Anka. Farbená blondínka, Baran, nenaplnená modelka kvôli nedostatku centimetrov a šéfka svojej zmyselnej ríše.
Robím chyby, učím sa a stále mám množstvo otázok.
A mám pocit, že práve preto bude o čom sa rozprávať. 😉
